Na začiatku tejto premeny to bola „len“ záhrada, ktorá obkolesovala dom, spiaca v objatí času pri niekdajšom mlyne na konci dediny. Stáli v nej dva mohutné orechy, jablone, hrušky, slivky. Keď sme sa sem nasťahovali, ešte sme netušili, ako si nás podmaní svojím pokojom, tajomnom a čarom výhľadu na okolitú prírodu. Prvé, čo sme boli nútení spraviť bol plot, nakoľko náš pes mal tulácke labky. Našťastie nikoho nenapadlo postaviť namiesto plotu múr, ani zasadiť tuje. Veľmi rýchlo sme si obľúbili každý jeden strom, ktorý nám dal na jar krásu kvetov, v lete osviežujúci tieň, na jeseň farebné listy a v zime biele čaro. Postupne sme však vnímali, že záhrade chýba niečo viac – farebnosť po celý rok, úkryt pre hmyz, ježkov, zákutia, kde sa môžeme ukryť s dobrou knihou, alebo si poleňošiť. Miesto, ktoré bude deti lákať ku hre, inšpirovať, kde si budeme môcť ochutnať vlastné sladké plody, kde spomienky dostávajú vôňu.

Preto sme s láskou, rešpektom a vlastnými rukami začali meniť jej tvár. Pôvodné stromy ostali kráľmi, pod ktorých tieňom dnes kontrastujú záhony plné farieb a esenciálnych vôní. Tak sa zo spiacich plôch zrodil náš rodinný prístav pokoja, kde sa tradícia stretáva s novým, voňavým životom, ktoré prebúdzajú zmysly a rozprávajú príbeh o novom začiatku.

Naša cesta k záhrade s dušou: Od neporiadku k láske na celý život

Rozhodnutie vymeniť život v byte za rodinný dom so záhradou so sebou prinieslo množstvo výziev, starostí, ale aj radostí.  Aj my sme pri stavbe domu zápasili s nedostatkom peniažkov a teda nevyhnutnou potrebou robiť si veľa vecí svojpomocne. Popri práci a troch deťom, sa terénne úpravy pri dome predĺžili.  Po maličkých krokoch  sme však videli aj prvé úspechy, ktoré nás motivovali pokračovať ďalej. Presvedčte sa sami.

 Predzáhradka: Zrodila sa vášeň

Začali sme úpravou predzáhradky. Prvé návrhy kreslené rukou, hľadanie informácií o trvalkách a zladenie mojich predstáv a očakávaní rodiny s prírodnými podmienkami záhrady nám dali zabrať.  Úplne som podľahla čaru, ktoré ponúkajú trvalky. Zistila som, aký neskutočný pokoj mi prináša práca s hlinou a akú obrovskú radosť cítim pri pohľade na rastlinu, ktorú som sama zasadila.

Veľmi ťažko sa borili manželove predstavy o záhrade zhmotnenej v úzkom záhone popri plote a veľkom trávniku. Základná požiadavka na „bezúdržbovú záhradu“ nás samozrejme sprevádzala tiež. V roku 2020 bol ešte štandard používať netkanú textíliu pre zabránenie rastu burín. A pre nedostatok času a málo informácií  sme túto chybu urobili aj my – použili sme netkanú textíliu.  Dnes vieme, že to nebolo najlepšie riešenie pre zdravie pôdy a rastlín. Záhrada nám to ukázala sama.

V predzáhradke som pôvodne zvolila hrubú píniovú kôru. Tá môže byť vhodná napríklad pod borovice či do ihličnatých výsadieb, no v trvalkovom záhone sa ukázala ako nevhodná voľba. Očakávaný efekt hustého, zapojeného záhona neprichádzal, čo ma prinútilo hľadať príčinu. Kombinácia netkanej textílie a hrubej píniovej kôry zabránila aj rastu samotných trvaliek. Pôda prestala dýchať a rastliny nemali priestor na prirodzený rast. Mechanická bariéra bránila prirodzenému samovýsevu aj vegetatívnemu šíreniu trvaliek. Našťastie nešlo o chyby nezvratné, no ich náprava si vyžadovala čas, energiu a opakované zásahy do záhonov. Pre viac informácií pozri „Chyby pri výsadbe“.

Fóliu sme neskôr odstránili a kôru sme sústredili iba pod ihličnany.  Tu som sa najviac učila na vlastných chybách. Postupne sme dosadili listnaté stromy – okrasnú jabloň malus evereste, muchovník a gledíčie, ktoré dodali záhrade aj tretí rozmer.

 Zadná záhrada: Trvalá krása a jedlé poklady

S poznatkami z predzáhradky sme sa pustili do budovania záhrady za domom. Neustály boj s burinou a pohľad na zarastenú a zablatenú plochu ma ubíjal. Nevyhnutná bola terénna modulácia, kde pre svahovitosť terénu bolo potrebné urobiť dve terasy zo suchého múrika. Trvalkové záhony boli veľkoryso vsadené do priestoru.

Mirka sa rozhodla pre radikálny krok: premeniť malú predzáhradku na farebné a pútavé miesto, ktoré kvitne čo najdlhšie a prináša radosť jej aj návštevám.

Pred premenou bola predzáhradka nevýrazná a chýbala jej dynamika počas ročných období. Rastliny tvorili prevažne pôdopokryvné kry a trvalky – rôzne druhy juniperov, smrek biely, heuchera, levanduľa a šalvia, ktoré vytvárali trvácnu, no málo variabilnú výsadbu. Chýbali výškové kontrasty, jemné trávy a hustejšie zaplnenie priestoru. Rastliny boli zamulčované štrkom a záhon pôsobil staticky, bez pocitu živého, meniaceho sa priestoru. Úzky pás pri plote bol prerastnený burinami.

Sústredili sme sa na výber rastlín, ktoré zabezpečia dlhotrvajúcu farebnosť a zároveň vnesú do záhona zaujímavú štruktúru:

Záhrada u rodičov bola dlhé roky miestom, ktoré pôsobilo nevýrazne a zanedbane, hoci v nej nikdy nechýbali kvety. Farby boli všade – letničky všetkých odtieňov, vysádzané s nadšením a láskou, no bez jasného konceptu. Výsledkom bola záhrada, ktorá síce žila, ale nepôsobila harmonicky ani pokojne.

Predzáhradku navyše narúšali prvky, ktoré si pýtali citlivé riešenie – žumpa zvýraznená kvetináčom, výrazná červená drevná štiepka či starý peň po smreku. Postupne dozrel pocit, že záhrada si zaslúži zmenu. Nie preto, aby stratila svoju farebnosť, ale aby získala poriadok, štruktúru a atmosféru.

Najväčšou výzvou bolo nájsť rovnováhu medzi mojím vnímaním záhrady a maminou láskou k farbám. Obava, či dokážem zachovať jej radosť z pestrých kvetov a zároveň vniesť do priestoru pokoj a zmysluplný celok, bola silná. Práve táto výzva sa však stala základom celej premeny – hľadaním cesty, ako spojiť spontánnu radosť z kvetov s premysleným návrhom záhrady.

Záhrade dominuje magnólia, ktorá sa stala jej prirodzeným symbolom. Počas veľkonočných sviatkov sa jej konáre pravidelne zaplnia maľovanými vajíčkami a záhrada tak získava ďalší rozmer – miesto, kde sa stretáva príroda, tradícia a rodinné spomienky.

Nečakaná výzva počas realizácie

Počas prípravy záhrady sa objavila výzva, s ktorou pôvodný koncept návrhu nepočítal – omnoho rozsiahlejšia žumpa, než sa predpokladalo. V týchto častiach bolo možné pracovať len s približne 20-centimetrovou vrstvou zeminy, čo si vyžiadalo prehodnotenie návrhu ešte pred samotnou výsadbou.

Riešením bolo citlivé prispôsobenie výsadby – voľba trvaliek nižšieho vzrastu a druhov, ktoré dokážu prosperovať aj v obmedzených pôdnych podmienkach. Situáciu sme vnímali ako istú školu, s vedomým prijatím rizika, že nie všetky rastliny sa uchytia. Práve takéto skúsenosti prinášajú najviac poznania a posúvajú nás v hľadaní riešení, ktoré sú funkčné, estetické a citlivé k celku záhrady. Posúďte sami, či sa výsadba podarila.

Vodozádržné opatrenie

Prvkom udržateľnosti záhrady je paradoxne žumpa – presnejšie „bývalá“ žumpa. Dlhodobo neplnila funkciu, na ktorú bola určená, keďže rodinný dom bol už dávnejšie odkanalizovaný. Po dôkladnom vyčistení a menších stavebných úpravách – oprave prasklín a obnovení vodotesnosti pomocou vodotesného betónu – sa jej využitie zmenilo na vodozádržné opatrenie, ktoré dnes prirodzene zapadá do konceptu udržateľnej záhrady.